História obce.

Hlavná stránka.

Prvýkrát sa spomína v roku 1349 ako obec s richtárom, kráľovskou baňou na zlato a striebro, kedy jej bolo udelené banské právo. Pôvodne pozostávala z menších osád , ktoré vznikli pri jednotlivých baniach a upravníckých zariadeniach / Rieka ,Koncu Vieska ,Hutná ,Brajnerka / . V potoku Ida sa ryžovalo zlato čo sa dá s úspechom aj teraz. (pozri video). Ťažba zlata slúžila na razbu minci. Éra baníctva ukončená v roku 1939. Na vrcholu svojej slávy mala Idka v r. 1869 až 1407 obyvateľov, momentálne má asi 300. V rokoch 1823 - 1867 sa vyrobilo 103 682,5kg (ročný priemer 2 304 kg) striebra a 184,5kg (ročný priemer 4,1kg) zlata (Magula, 1973). V roku 1850 postavili antimónovú hutu v doline Zlatá Idka. Spracúvali v nej antimónové rudy z lokalít Strahová- Čučma- Spišská baňa- Poproč- Zlatá Idka.

Ruda sa spracovávala v takýchto pražiacich peciach. Pozostatok pecí ešte vidno na dvore "Krčma pod roštami" pri vstupe do Zlatej Idky. Za hostincom môžeme vidieť rekonštruovanú jednoposchodovú budovu bývalej banskej správy (obr. hore). Vyťaženú rudu prepravovali v štôlňach po železných kolajniciach (dlžka ktorých bola 12 km) vo vozíkoch ťahaných koňmi. Na odčerpanie spodnej vody slúžili Radig šachta a Belházy šachta. V Radig šachte (viď naučný chodník) ako zdroj energie slúžila voda. V Belházy šachte už používali elektrické čerpadlá. Dole je fotka Réky asi z r. 1895. V pozadi vidno dym z pražiacich pecí.

Okrem historických prameňov sa Idka spomína aj v knihe Pavla Dvořáka "Stopy dávnej minulosti 2", kde Idku vtesnal do bájky o Argonautoch. (viď foto dole.) Okrem toho som navštívil aj ostrov Krétu, kde sa mal narodiť Zeus v tamojšej jaskyni. Daná jaskyňa sa nachádza v pohorí Ida na Kréte. Na poslednom obrázku je malba o živote baníkov z Katedrálneho kostola v Rožňave z roku 1513.

Spišská komora.

Vznik.

V r. 1564 už Hornouhorský kapitán Schvendi Lázár súril vznik úradu, ktorý by riešil finančný chaos v regióne a i nenávisť k Maďarom s totálnou ignoranciou maďarských úradníkov. V r. 1566 už sú vymenovaní členovia komory na čele s Bornemissza Gergely biskupom. 1.apríla 1567 bol vydaný kráľovský dekrét určujúci povinnosti a právomoc komory. Komora začala svoju činnosť podľa vzoru a pod patronátom Bratislavskej (Pozsonyi) komory. Komora mala ťažké začiatky, lebo na jar 1567 Turci vydrancovali juhovýchodnú časť Uhorska až po Košice. O názve „Spišská komora sa rozhodlo až v septembri 1567, keď pred tým sa vystriedali názvy „Nová komora“, Košická komora“. Po prvotnom chaose komora začne fungovať až po veľkej revízii v r. 1571 až do r. 1604, keď vypukne Bocskai povstanie. Komora hospodárila s prostriedkami ktoré získala z daní, tridsiatok a iných poplatkov.

Riadenie baní

V danom období zo siedmich baníckych miest štyri boli v súkromných rukách a len v Rožňave, na Spiši a v Jasove patrilo niekoľko baní kráľovi. Súkromníci platili od baní poplatky „urburu“. Komora sa mala zvlášť starať o rozvoj baníctva, preto do rady menovali odborníka na bane, napr. v r. 1571 Petra Fiegla. Pre nedostatok kapitálu bane upadali a s tým aj príjem z urbariátu – napr. v r. 1588 bol príjem len 650 forintov. Jediná baňa Nagy bánya v Rumunsku Baia Mare patrila priamo pod Spišskú komoru. Jednou z príčin poklesu baníctva boli dlhotrvajúce boje s Jánom Zsigmondom (Zápoľským). Celé XVII stor. sa vyznačovalo stavovskými povstaniami: 1604 Bocskai; 1619 Bethlen Gábor; 1644 I. Rákóczi Gyorgy; 1660 II. Rákóczi; 1682 Thokoly (kuruci). (Vo februátri 1682 umrel administrátor komory Wallsegg a bol vymenovaný barón Joanelli Szilvester. Posledné zasadanie komory bolo 6. augusta a 14. augusta už Tokoly obsadil Košice. Vtedy zakopali pod podlahu pivnice komory „Košický“ zlatý poklad – a bol to asi Szilveszter.) Baníctvo upadalo a praktizovalo ho len pár súkromníkov, ktorí bane prenajímali. Do konca roka 1685 už celé územie dobili späť cisárske vojská. Komora do roku 1690 postupne získala späť aj dobité územia od Turkov. Všetko sa to narušilo ďalším Rákocziho povstaním v r 1704.

Obnova baníctva

Na konci storočia komora začala venovať väčšiu pozornosť baníctvu. Získala späť smolnícke a gelnické bane od Csákyovcov za ich neveru panovníkovi. Veľkú zásluhu na tom mala Breiner-komisia , ktorá s vedúcim Verwalter a kontrolórom Gegenhandler dostali v r 1692 za úlohu riadiť bane v Smolníku, Schwenler, Gelnica a Zlatá Idka spolu s hutami. Po Rákocziho povstaní v r 1711 už komora mala zvlášť oddelenie na riadenie baníctva, hutníctva a aj lesníctva. Dosahovali pekné výsledky, napr. Smolnícke bane v r. 1680 vykázala zisk 30 000 FT a v r. 1710 už 140 000 FT. Komora na investície získala kapitál aj z konfiškovaného majetku po povstalcoch. Majetky po Rákóczi, Bercsényi, Vay a Csáky činili 1 260 000 FT. V r. 1767 boli založené osady Opátka a Réka (časť Zlatej Idky) kde boli hute na bronz. V r. 1807 1. Júla na príkaz komory začali banícku činnosť v Zlatej Idke. Na začiatku nebolo ziskové baníctvo a kríza vrcholila v r 1858. Po narazení na bohaté žily od r 1859 do r. 1890 vykazujú zisk. Od r. 1897 už vykazujú zase stratu a v r 1910 sa končí banícka činnosť. V r. 1939 sa pokúsili znovu otvoriť bane, ale bez úspechu a tento rok sa považuje za definitívne ukončenie baníckej činnosti v Zlatej Idke.