Cachovňa, Ferencz Jozsef štôlňa.

História cachovne.

Podľa wikipedie je místnost, která byla stavěna u dolů. Touto místností se procházelo k těžní kleci. Každý horník měl svoji kartičku (či jiný předmět - například kovovou známku, přívěsek s číslem, který ho identifikoval). Po příchodu do práce horník tuto známku-kartičku v cáchovně vložil do své přihrádky a po odchodu zase vyndal.

V Idke sa nefáralo v klietkach, tak sa tu zrejme robila "smenovka" a vyhodnocovala sa kvalita a množstvo vyťaženej horniny.

Veľké haldy mali zarovnaný povrch, preto boli vhodné na stavbu domov a dnes chatiek. Majiteľ tejto chatky zachoval historický ráz budovy a na povrchu haldy urobil peknú záhradku. Z cachovne zostali len základy.

Na tejto fotke vidno miesto vchodu do štôlne Dolný Ferencz Jozsef (bola pod bránkou), na halde ktorej bola budova postavená. Otvárali ju v r 1880 na ťaženie žily Ferenc-Jozsef, ktorú od r 1859 ťažili cez Horný Ferenc-Jozsef a od r 1873 aj cez Dolný Mindszent. Pri razení objavili kvalitné žili 600-700g/q, ktoré sa smerom na západ rozšírili až na 4m. Po vyťažení žily narazili už len na jalovú časť a tak prácu v hlbke 25m zastavili. V roku 1890 v práci pokračovali k Južnej žile (Délnek dolo telér) ktorú od r 1885 ťažili cez štôlňu Brauner. Po dosiahnutí žily obe štôlne spojili. V roku 1896 - 1897 našli pod Mihály štôlňou bohaté žily, ktoré mesačne dali 142kg striebra. Tu ťažba pokračovala i v r 1910, keď tam bol p. Rozlozsnik Pál. Na reze (obr.16) vidno rozloženie štôlní. Najhlbšia štôlňa Pécs zsínt bola počas prieskumu Rizlozsnika zatopená.